Tento e-shop využíva cookies a bez ich použitia nie je schopný fungovať.Ak súhlasíte,kliknite na zelený krížik. Ak nesúhlasíte kliknite na tento odkaz.Stránka bude zrušená.
X
kontaktný formulár
chcem zaslať dotaz
počítadlo prístupov
online: 28
dnes: 273
týždeň: 651
celkom: 3517237
 

Starý kabát - AI

   Vytvorené AI

Visel na vešiaku už celé roky. 
Nie na tom, ktorý je na očiach, kde sa striedajú nové veci a rýchle rozhodnutia. Visel vzadu. Tam, kam sa siaha len vtedy, keď človek nehľadá pekné, ale potrebné.
Starý kabát.
Mal ošúchané lakte, podšívku mierne natrhnutú pri vrecku a vôňu, ktorú nešlo vyprať. Nebola nepríjemná. Bola známa. Zmes dažďa, prachu, tabaku a niečoho, čo sa dalo nazvať len slovom kedysi.
Bol čas, keď ten kabát znamenal viac než oblečenie. Bol ochranou. Keď vietor rezal do tváre a ruky mrzli, kabát držal teplo. Keď sa svet zdal príliš veľký a človek príliš malý, dalo sa doň zabaliť a na chvíľu zmiznúť.
Pamätal si veľa.
Pamätal si ranné cesty, keď ulice ešte spali a kroky zneli hlasnejšie než myšlienky. Pamätal si stanice, kde sa čakalo bez istoty, len s kufrom a vierou, že niekam sa ide. Pamätal si rozhovory, ktoré sa viedli potichu, aby ich nik iný nepočul. A pamätal si mlčanie, ktoré bolo hlasnejšie než všetky slová.
Raz ho niekto chcel vyhodiť.
„Je starý,“ zaznelo.
„Deravý.“
„Aj tak ho už nenosíš.“
Kabát vtedy visel ticho. Neobhajoval sa. Vedel, že veci, ktoré majú význam, sa nevysvetľujú.
A tak tam zostal.
Roky plynuli. Nové kabáty prichádzali a odchádzali. Boli krajšie, ľahšie, modernejšie. Ale nikdy sa v nich nedalo cítiť bezpečne. Len upravene.
Jedného dňa prišiel chlad, ktorý nebol len vonkajší. Bol to chlad, ktorý sa usadí v hrudi a nejde vytriasť. Deň, keď sa človek vracia domov pomaly, bez cieľa, len aby sa niekam vrátil.
Ruka siahla dozadu.
Na miesto, kde sa nič nemenilo.
Starý kabát bol ťažší, než si pamätal. Ale nie nepríjemne. Skôr tak, ako keď ťa niekto objíme bez otázok. Zapínanie trochu škrípalo. Látka nebola dokonalá. Ale keď si ho obliekol, niečo si sadlo. Ako keby telo povedalo: áno, toto poznám.
Vonku začalo pršať. Dážď sa opieral o kabát a stekal po ňom bez toho, aby prenikol dovnútra. Presne tak, ako kedysi. Kabát si pamätal, ako chrániť.
Ľudia prechádzali okolo. Nikto sa neobzrel. Nikto si nevšimol starý kabát. A to bolo v poriadku. Nie všetko, čo je dôležité, musí byť videné.
Cestou sa vynárali spomienky. Nie bolestivé. Skôr tiché. Ako fotografie, ktoré už neštípu. Len pripomínajú. Tvár, ktorá sa smiala. Hlas, ktorý už nepočuť. Miesta, ktoré zmenili význam.
Kabát ich niesol všetky. Bez výčitiek. Bez otázok.
Keď sa večer vrátil domov, zavesil ho späť. Nie dozadu. Tentoraz dopredu. Na miesto, kde sa siaha častejšie.
Starý kabát nebol návratom do minulosti.
Bol dôkazom, že niečo prežilo.
Že nie všetko, čo je opotrebované, je zbytočné.
A že niektoré veci majú hodnotu práve preto, že s nami vydržali, keď sme neboli v najlepšej forme.
Visel tam pokojne.
Pripravený.
Nie na parádu.
Ale na ďalší chladný deň, ktorý raz príde.
A keď príde, starý kabát bude vedieť, čo má robiť.
01.01.2026

 

Ako meditovať


Kvet života,

 je symbol posvätnej geometrie, ktorý popisuje prvé akty Boha, keď tvoril vesmír.Kvet života je symbol, ktorý popisuje posvätnú geometriu, ktorá stvorila vesmír a určuje prirodzené procesy ako je mitóza, alebo pohyby planét.Je to forma, ktorá charakterizuje život ako proces založený na čase, rytmoch, hodinách, dňoch, mesiacoch, pohyboch nebeských telies, skrz ktoré získavajú myšlienky svoju podobu a semienka rastú.Kvet života predstavuje okamžik, v ktorom Boh aktivoval svoju vôľu, aby stvoril vesmír, keď opustil stav kľudu, neexistencie, nebytia, prázdnoty a temnoty.Posvätný vzor, Kvet života, primárny zdroj všetkých fyzických foriem.

Kedysi všetok život vo vesmíre poznal „Kvet života“ ako vzorec stvorenia - geometrický tvar, ktorý nás privádza do fyzického bytia a vyvádza z neho. Potom sme z veľmi vysokého stavu bytia upadli do temnoty a zabudli sme na to, kým sme boli. Tisíce rokov bolo tajomstvo zachované v prastarých artefaktoch a rytinách po celom svete a zakódované v bunkách všetkého živého.

Teraz sa prebúdzame zo spánku, zbavujeme sa starých modelov a pozorujeme záblesky zlatého svetla nového úsvitu cez okno vnímania. Táto kniha je jedným z týchto okien, v ktorej Drunvalo Melchizedek osvetľuje mystériu príchodu ľudských bytostí do života, prečo sa so svetom deje to, čo sa deje a oboznamuje nás s jemnými energiami, ktoré umožnia nášmu vedomiu rozkvitnúť do skutočnej krásy.



Iris AI
Iris mala oči farby dažďa tesne pred búrkou. Neboli ani zelené, ani sivé – boli premenlivé, ako keby si pamätali všetky oblohy, ktoré kedy videla. Bola to tichá mačka. Nevnucovala sa, nemňaukala bez dôvodu, a predsa si ju každý v dome všimol skôr než čokoľvek iné.
Prišla jedného jesenného rána. Dvere boli pootvorené, vzduch studený a na prahu sedela ona – malá, špinavá, ale s pohľadom, ktorý pôsobil, akoby sem patrila odjakživa. Nikto ju nepozval. Iris jednoducho vošla.
Najradšej sedávala na parapete. Odtiaľ sledovala svet: vtáky, ktoré nikdy nechytila, ľudí, ktorí sa nikdy nezastavili, a stromy, ktoré sa rok čo rok menili, zatiaľ čo ona zostávala rovnaká. Keď pršalo, pritisla sa ku sklu a jej chvost sa jemne pohupoval, akoby rátal kvapky.

 

V noci mala Iris iný život. Ticho sa pohybovala po dome, ako tieň s mäkkými labkami. Zastavovala sa pri spiacej posteli, dýchala pomaly a bdela. Nie preto, že by musela – ale preto, že chcela. Ako keby mala úlohu, ktorú jej nikto nevysvetlil, no ona ju brala vážne.
Raz v zime, keď bol dom nezvyčajne prázdny a ticho bolelo viac než chlad, Iris vyskočila na stôl a zhodila pohár. Zvuk rozbil mlčanie. Nebola to nehoda. Bol to signál. Pripomenutie, že život sa ešte hýbe, že niekto je nablízku.
Roky plynuli a Iris zosivela len nepatrne, akoby čas váhal dotknúť sa jej. A keď raz zmizla – bez stopy, bez rozlúčky – parapet zostal prázdny. No v daždi, ktorý sa opieral o okná, bolo stále cítiť jej pohľad.
Hovorieva sa, že niektoré mačky nie sú len zvieratá. Sú pamäťou domu.

A Iris bola presne taká.

01.01.2026

 


Májový pútnik: Príbeh chrústa Bruna - AI

 Obrázok vytvorený AI

Dlhé roky žil v tme. Bruno si už ani nepamätal, aké to je vidieť niečo iné než hnedú hlinu a prepletené korene starého duba. Ako larva trávil dni v tichu zeme, kde čas plynul pomaly a jedinou istotou bola vlhkosť pôdy. Potom však prišiel ten moment – neviditeľné hodiny prírody odbili správny čas. Bruno sa zakuklil a premenil.

Keď sa jedného májového večera konečne vyhrabal na povrch, svet ho takmer oslepil, hoci sa už stmievalo.

Prvý vzlet

Bruno stál na steble trávy a cítil, ako mu na jemné chĺpky na tele dopadá vlahý večerný vzduch. Jeho tvrdé krovky boli lesklé a pevné, pripravené chrániť to najcennejšie – jemné blanité krídla schované pod nimi.

„Tak toto je ten svet,“ pomyslel si Bruno a rozhliadol sa okolo seba svojimi zloženými očami. Všetko bolo obrovské. Kvety orgovánu voňali tak intenzívne, že sa mu z toho krútila hlava. Vedel, že nemá veľa času. Život chrústa je krátky a intenzívny, niečo ako blesk, ktorý prežiari noc.

S hlasným bzučaním, ktoré znelo ako malý motorček, Bruno vzlietol. Nebol to najelegantnejší let – chrústy nie sú práve baletky medzi hmyzom – ale bol cieľavedomý. Narážal do listov, kľučkoval medzi vetvami čerešne a užíval si slobodu.

Pasca falošného slnka

Ako tak letel nad záhradou, zrazu uvidel niečo magické. Jasné, biele svetlo, ktoré nehybne viselo v priestore. „Slnko!“ napadlo ho. „Slnko sa vrátilo, aby ma pozdravilo!“

Nebolo to však slnko, ale pouličná lampa na konci ulice. Bruno, hnaný inštinktom, ktorý ho viedol za svetlom, začal šialene krúžiť okolo horúcej žiarovky. Nebol tam sám. Desiatky ďalších chrústov narážali do skla lampy s tupým zvukom ťuk-ťuk-ťuk.

„Prestaňte!“ zakričal by Bruno, keby mohol, ale sám nevedel odolať. To svetlo ho vábilo, omamovalo a vyčerpávalo. Až keď od únavy dopadol na lavičku pod lampou, uvedomil si, že toto svetlo nedáva život, len berie silu.

Stretnutie v korunách

Keď si Bruno oddýchol a striasol zo seba to zvláštne očarenie, vzlietol znova. Tentoraz ho neviedlo svetlo, ale vôňa. Sladká, korenistá vôňa iného chrústa. Letel k starému gaštanu, ktorého listy boli práve v najlepšej šťave.

Tam, na spodnej strane veľkého listu, ju uvidel. Volala sa Bella. Mala rovnako krásne vejárikovité tykadlá ako on a jej krovky sa v mesačnom svite jemne leskli. Bruno k nej podišiel, opatrne kráčajúc po okraji listu.

„Hľadal som ťa celý život,“ chcel povedať, ale namiesto toho len ticho pohol tykadlami. Bella mu odpovedala rovnakým gestom. V tú noc sa pre Bruna zastavil čas. Už nebolo dôležité, že strávil roky v podzemí, ani to, že jeho čas na tomto svete sa meria v dňoch.

Odkaz v koreňoch

O niekoľko týždňov neskôr, keď sa máj chýlil ku koncu, Bruno sedel na vetve starého duba. Bol unavený, jeho pohyby už neboli také rýchle a krídla mali potrhané okraje od súbojov s vetrom a vtákmi. Ale bol spokojný.

Videl Bellu, ako zostupuje k zemi, aby do kyprej pôdy uložila vajíčka – novú generáciu malých pútnikov, ktorí raz, o pár rokov, opäť rozozvučia májové večery svojím bzučaním.

Bruno zavrel oči, zatiaľ čo ho hrial posledný lúč zapadajúceho slnka. Vedel, že jeho príbeh nekončí. Pokračuje tam dole, v tichu pod koreňmi, kde sa začína nový kolobeh života.

14.01.2026

Orgonitová energia 2

 
 
 

 

Orgonová energia je životodarná energia,

ktorú poznáme aj pod názvom energia

Chi, Prána, Éter atď.

 

Objaviteľ energie

 
Orgonit a výrobky na jeho báze, majú schopnosť pracovať s univerzálnou energiou, ktorá je všade okolo nás a je potrebná pre život všetkých organizmov.
Prvý, kto túto energiu pomenoval, bol Dr. Wilhelm Reich, rakúsky psychiater a vedec v rokoch 1930 – 1940. Preukázal jej existenciu a dokázal ju merať. Zistil, že existuje takzvaný mŕtvy orgonit /DOR/ spôsobený elektromagnetickým žiarením a geopatogénnymi zónami a pozitívny životodarný orgonit /POR/, ktorý má schopnosť liečiť. Na základe svojich poznatkov skonštruoval tzv. orgonitové akumulátory /ORAC/, ktorými úspešne liečil pacientov z rôznych ochorení, aj z niektorých druhov rakoviny.
Zistilo sa, že keď je orgonit v prítomnosti zdroja DOR, nepretržite transformuje negatívne DOR v pozitívne POR. Elektromagnetické žiarenie pochádza zo všetkých elektrických zariadení, napr. z televízorov, počítačov, mikrovlniek, chladničiek, mobilných telefónov, elektrických rozvodov, vysokonapäťových vedení, antén a pod. Dôsledkom týchto žiarení, čiže DOR energie, je poškodený orgón. Človek to pociťuje tak, že môže byť apatický, má bolesti hlavy, trpí nespavosťou, nervozitou, a pri dlhšom pôsobení DOR, môžu vzniknúť aj degeneratívne a patologické ochorenia.

 


Ako orgonit funguje

 
Orgonit je vyrobený zo živice, alebo voskov, vhodných na túto výrobu. Skladá sa okrem spomínaných komponentov aj z kovových špôn, rôzneho zloženia a veľkosti, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho fungovania. Taktiež je v ňom vložený prírodný krištáľ, alebo iné kamene, podľa priania zákazníka, /napr. kameň podľa znamenia a pod./. Tieto plnia funkciu zosilnenia čistiaceho účinku orgonitu a energií, ktoré ním prechádzajú.
Organická živica priťahuje orgonovú energiu a kovové piliny túto energiu odrážajú od seba, čím vzniká veľmi rýchly pohyb energie.
Zložky, obsiahnuté v orgonite spôsobujú, že sa deštruktívna /negatívna/ energia neutralizuje a mení sa na čistú, /pozitívnu/ v momente, keď tento orgonit opúšťa. Tento proces, je vlastne nepretržitým kolobehom energií a orgonit je schopný sám sa očisťovať.
 
 

 


Ako pôsobí ORGONIT a jeho využitie.

Priaznivo vplýva na životné prostredie a živé organizmy,neutralizuje negatívnu energiu elektromagnetického žiarenia z prostredia okolo nás, z televíznych prijímačov, počítačov, mikrovlniek, rádií, chladničiek, mobilných telefónov a všetkých elektrických rozvodov a zariadení, ktoré nás obklopujú, a transformuje ju na pozitívnu.
Očisťuje, ba až úplne neutralizuje geopatogénne zóny.
Spúšťa detoxikačný proces organizmu, čistí ho a zároveň nabíja živou orgonovou energiou,
pomáha proti nespavosti a spánok je viac osviežujúci.
Pomáha prebudiť vrodené psychické schopnosti.
Zlepšuje celkový psychický stav človeka, tým i jeho náladu a vyvoláva príjemne pocity.Priaznivo vplýva na rast rastlín, čistí vodu. Boli zaznamenané aj výrazné zlepšenia zdravotného stavu, pri rôznych ochoreniach.

 

 
Čo všetko dokáže orgonit ovplyvniť?
  1. neutralizuje pôsobenie škodlivého elektromagnetického žiarenia zo spotrebčov v domácnosti
  2. očisťuje vodu, studne, podzemnú vodu, rieky
  3. prečisťuje atmosféru, nabíja ju pozitívnou energiou
  4. ochraňuje uskladnené potraviny
  5. podporuje ľudský organizmus a napomáha rýchlejšej regenerácii
  6. priaznivo pôsobí na rastliny, ich rýchlosť a kvalitu rastu
  7. podporuje meditácie, rozjímanie a iné terapie, dokonca i rehablitácie
  8. ruší geopatogénne zóny, priaznivo ovplyvňuje medziľudské vzťahy

Krátká historie orgonového výzkumu

Zbyněk Frauenterka

 

V letech 1930 až 1940 byl Wilhelm Reich schopen měřit a prokázat existenci éterické energie (životní energie, chi, prána atd.) a k měření používal upravený Geiger-Müllerův počítač. Reich zjistil, že střídavým naskládáním skelné vaty (organické hmoty) a drátěnky (neorganické hmoty) přitahuje a sbírá éterickou energii k životu positivní formě OR nebo také POR a negativní formě DOR. On stavěl velké boxy, které nazval'''orgonové akumulátory'' a s použitím tohoto jednoduchého principu, byl schopen léčit různorodá onemocnění včetně rakoviny, pouhým pobytem v této krabici po určité časové období. V roce 1986, vědci na Universitě v Marburgu, v Německu, publikovali výsledky nezávislé studie, které ukázala, že 30ti-minutové ošetření v orgonovém akumulátoru způsobí, pozitivní psychiatrické-fyziologické efekty. Výsledky tohoto výzkumu jsou jasným důkazem, fyzikálních vlastnosti orgonového akumulátoru a jeho psychofyziologického účinku na lidský organismus. Energie zkoumaná Reichem a jeho spolupracovníky, skutečně existuje. Po Reichovi, se tímto výzkumem vážně zabývalo několik nezaujatých ruských vědců, jako například Dr. Nikolai Kozyrev (1908 - 1983) a vědecky dokázali že tyto neviditelné energie existují všude kolem nás a Reichova práce vedla k nešťastnému vývoji praktických zkoušek sovětských obranných aplikací, na principu použití torzních polí. Kozyrevova práce skutečně potvrdila Reichův výzkum na základě praktických pozorování orgonitu, a tato informace se dostala ve známost po pádu Sovětského svazu v roce 1991....celý článok nájdete TU

 


Pozitívna sila a vibrácie Orgonitov

Rôznymi meraniami sme zistili, že nieje Orgonit ako Orgonit. Rozdiel medzi tými čo sa predávajú na trhu a tými čo sme zhotovili precíznou prácou a s ozajstnou láskou, je v mnohých prípadoch až priepastný. Niektoré Orgonity nefungujú vôbec a niektoré iba veľmi slabo. Tým sa nechcem dotknúť žiadneho výrobcu, je to fakt, podložený odskúšanými meraniami a tým nadobudnutým presvedčením. Podaktorí vyrábajú Orgonity, ktoré plnia úlohu nanajvýš estetického bytového doplnku, no v skutočnosti je ich funkčnosť takmer nulová. Správna výroba Orgonitov je zložitý alchýmický proces, ktorý potrebuje určité znalosti, či už zo strany fyziky, chémie, ale v neposlednom rade i duchovna.

Nemenej dôležité je aj pozitívne vedomie a duchovné naladenie ich tvorcu, čiže energie ktorú do nich vkladá, prostredníctvom pôsobenia aury a energie jemnohmotného tela, mysli. Dotyk rúk, cit a posolstvo, v nich zostane vtlačené ako DNA. Toto sa oklamať jednoducho nedá. Je to spojená veda s duchovnom, ktoré sa v poslednej dobe akosi viac začínajú chápať, spájať, rozumieť nepoznanemu,...

Človek, ktorý tvorí Orgonity s láskou a s prianím aby pomáhali, ich už vopred programuje a nabíja vlastnou pozitívnou energiou. Tak vznikajú a rodia sa skutočne unikáty, doslova „zázračné prístroje“, s úžasnými vibračnými a pre živé tvory opravnými vlastnosťami.

Naopak, keď ich výrobca chrlí ako Vietnamci košele a vyrába ich len pre vidinu zisku, vyrába vlastne bytové doplnky, ktoré nemôžu slúžiť ani pomáhať. Preto napokon zapadnú prachom zabudnutia v kontajnery, čo sa pri tak úžasnom vynáleze nesmie stať. Výroba Orgonitu, je okrem alchýmického procesu aj spirituálna a duchovná záležitosť. Za týmto mojim tvrdením si pevne stojím!

Vibračná hodnota je tak dôležitá, ako sú dôležite aj vibrácie života. Všetko vibruje, preto vidíme, cítime, počujeme, dýchame, jednoducho sme. Bez vibrácií by nebolo ničoho. Aj kameň, voda, kov, či samotný vesmír, majú svoju vibráciu. A práve preto  môže Orgonit pomáhať, očisťovať a chrániť pred negatívnym pôsobením síl, ktoré si moderný človek nahromadil okolo seba, v podobe frekvencií, vibrácií, magnetizmu, mikrovĺn, satelitov, vysokofrekvenčných antén, chemtrailsu, počítačov, monitorov, Wifi, mobilov, TV, ... atď., atď.

Tieto tzv. DOR energie, rozbíjajúce o.i. naše DNA, sú všade vôkol nás a nieje možné sa im vyhnúť, ani ich obísť. Možné však je tieto negatívne sily eliminovať, alebo úplne potlačiť a premeniť ich na pozitívne, resp., menej škodlivé na živý organizmus.

A práve v tomto je Orgonit, tento geniálny vynález Dr. Wilhelma Reicha, nenahraditeľný. Nepoznám nič iné, čo by ho dokázalo nahradiť. Ak by sa tak náhodou predsa len stalo, aj tak by tieto zariadenia fungovali na tom istom princípe. Prirovnal by som ich k filtru, ktorý dokáže čistiť ľudskú necitlivosť k sebe samým, v ktorej sa s pýchou brodíme. Vďaka tejto energii a jej vysokým vibráciám, je nám umožnený duchovný posun, ktorý sa dokáže napojiť na vyššiu úroveň, ktorú mnoho ľudí začalo hľadať..

Je teda len a len na nás, či sa rozhodneme pomôcť sebe, svojim deťom, prírode, svetu a univerzu.

Výrobky ktoré Vám tu predstavujem, sú výnimočné vyrobené s láskou a nezištnou túžbou pomôcť každému z Vás. Budem veľmi rád, keď napíšete Vaše pripomienky, pocity a podelíte sa o fakty, ktoré oslovia a povzbudia aj ostatných pridať sa k nám. Nádej a viera, je to posledné, čo človek v tejto zvláštnej dobe ešte má...a to si nedajme vziať!

Sambaly