stránky
kontaktný formulár
počítadlo prístupov
online: 26
dnes: 1103
týždeň: 4479
celkom: 3499439
dnes: 1103
týždeň: 4479
celkom: 3499439
Ako meditovať
najnovšie produkty
Keď ticho prehovorilo
Keď ticho prehovorilo
Lekári to povedali potichu, akoby hlasitosť mohla zmeniť význam slov. Choroba nemala liečbu. Len postup. Len čas. Len zoznam vecí, ktoré sa už robiť neodporúčajú, a viet, ktoré sa hovoria opatrne, aby sa v nich dalo dýchať.
Izba bola biela a chladná. Prístroje vydávali zvuky, ktoré sa po čase stali súčasťou ticha. Každý deň vyzeral rovnako. Ráno svetlo cez žalúzie, popoludní únava, večer dlhé myšlienky. Noc bola najťažšia. V noci sa otázky nehanbia.
„Prečo?“
Nie ako výčitka. Skôr ako únava.
Ten človek nebol svätý. Nežil bez chýb. Nemal vždy pevnú vieru. Modlitby prichádzali nesmelo, často bez slov. Len ako tiché sedenie na okraji postele, kde už nebolo čo sľúbiť, len čo odovzdať.
„Ak je ešte niečo, čo má zmysel… nech sa stane.“
Nebola to prosba o zázrak. Bola to rezignácia, ktorá sa podobala pokoju.
Dni plynuli. Choroba neustupovala. Lekári zostávali rovnakí – odborní, láskaví, ale pevní v realite. A potom sa stalo niečo, čo spočiatku nikto nechcel pomenovať.
Jedno ráno boli výsledky trochu iné.
„Možno chyba,“ povedali.
O pár dní sa zmenili znovu.
„Uvidíme,“ dodali.
Telo začalo reagovať zvláštne. Bolesť slabla. Sila sa vracala pomaly, opatrne, akoby sa sama bála veriť. Niekto by povedal: náhoda. Iný: štatistika. Ale v tej izbe sa niečo zmenilo skôr než čísla.
Zmenilo sa ticho.
Nebolo prázdne. Bolo plné. Ako keď niekto stojí nablízku, ale nedotýka sa, aby nevystrašil. V noci už otázky neboli také hlasné. Objavil sa zvláštny pokoj – nie radosť, nie istota, ale dôvera.
Lekári neskôr hovorili o spontánnej remisii. O rarite. O prípade, ktorý sa zapisuje do záznamov. Hovorili správne. Každý z ich slov mal váhu. Ale žiadne z nich nevysvetlilo to, čo sa stalo vo vnútri.
Keď prišiel deň, keď zaznelo:
„Nevieme to vysvetliť, ale choroba ustúpila,“
neprišli slzy. Len tiché zavretie očí.
Nie ako víťazstvo.
Ako vďačnosť.
Ten človek neskôr nechodil po svete a nepresviedčal iných. Nehovoril, že každý bude uzdravený. Len vedel, že v najtemnejšej chvíli nebol sám. Že niekto videl aj tam, kde už nik nehľadal.
A že Boh možno neuzdravuje vždy telo.
Ale keď uzdraví, robí to potichu.
Tak, aby si mohol veriť,
alebo neveriť.
Ale nikdy už nezabudnúť,
že nádej má niekedy meno.
01.01.2026
Upozornenie: Informácie na tejto stránke NIE SÚ náhradou za lekárske rady, vyšetrenia, či akúkoľvek medicínsku liečbu. Používanie výrobkov zo živice, sviečok, drahých kameňov-polodrahokamov, pobyty v Pyramíde... ako aj ostatné služby a výrobky, sú na vašom vlastnom uvážení. Pred akýmkoľvek úkonom ktorý hodláte vykonať, sa poraďte s lekárom!