Zlatá dobrá koruna vs. globalizácia

Keď som mal pred zavedením eura v peňaženke stovku, mal som dobrý pocit že nie som bez koruny. Teraz, keď mám v tej istej peňaženke tu istú hodnotu v eurách, mám pocit, že nemám ani deravý groš. Nie len koruna, ale aj vlastná identita sa vytratila. Hodnota peňazí, sa po zavedení eura akosi zmenila, alebo znevážila. Veľakrát nás ani len netrkne, že za kávu ktorú sme práve dopili v esprese, zaplatíme v priemere 1.20e, čo je vlastne po starom 36 Sk. Ak bude stáť 1.25e, ani si tú päťku neuvedomíme. Ak necháme čašníkovi aj s tringeltom 1.50e, je z toho 45Sk na osobu. Neviem, ale zdá sa mi to dosť a prinajmenšom neprehľadné. Porovnateľný je napr. benzín, či nafta. Pri pohľade na cenník benzínovej pumpy sme sa dokázali v sekunde zorientovať. Ak sa na ňom teraz ukážu akési drobné, vôbec si to neuvedomíme i keď sa jedná o tie isté koruny, ktoré sme si pred nedávnom tak strážili. Podobných rozdielov je na každom kroku. Vôbec nemusíme chodiť ďaleko, stačí zájsť do najbližšieho obchodu. Obdivujem starých ľudí, ako sa v tom dokážu vyznať, ako si zvykli či zvykajú.

Stará dobrá koruna, ktorej sme sa v záujme globalizácie šmahom ruky zbavili, bola predsa len ohybnejšia a viac naša.

Jej hodnota, teda hodnota bankoviek a drobných, bola presne stavaná naším potrebám. Reálne nám ukazovala hodnotu tovaru, rozdiel cien, výhodnosť či nevýhodnosť kúpy a to aj letmým pohľadom do regálov. Vedeli sme, že 9 Sk nie je desať ani osem. No 30c 35c...ani nám to nepríde.

Myslím, že euro je dobré pre určitú vrstvu ľudí, ktorí „naozaj zarábajú“. Tí ostatní, ktorých je prevažná väčšina, môžu stískať svoje drobné hlboko vo vreckách a namýšľať si, že tam niečo majú.

A práve preto odkazujem bratom Čechom, držte si svoju korunku, ako najdlhšie to len pôjde. Ona je totiž o.i., aj identitou národa, menou, ktorá bola stavaná pre vaše potreby tak, ako ju bežný človek potreboval používať v každodennom živote.

Ak si nostalgicky spomenieme na Marku, Šiling, Frank či Gulden, všetci si predstavíme národ, kultúru, vôňu zeme, a ľudí. Pocit radosti z cestovania, poznávania, objavovania. K cestovaniu vždy patrila aj určitá nervozita, nedočkavosť, zvedavosť a výmena peňazí, veď to vytváralo ten ozajstný pravý pocit čakania na deň odchodu . A o toto nás euro, ako aj celá globalizácia pripravila! Tie krásne pocity nám boli ukradnuté aj bez referenda skôr, ako nám to celé pomaly a neiste dochádza.

Nie všetko je totiž zlato čo sa blyští, nie všetko staré musí byt zlé.

Tak, ako nie všetko čo pochádza z terajšej „centrály“ je dobré!

Sambaly