Projekt „Solips“

Profesor Marek Eliáš strávil tridsať rokov dokazovaním jednej jedinej tézy: Svet existuje len vtedy, keď ho niekto pozoruje. Pre kolegov to bol blázon, pre študentov excentrik. Pre mňa to bol otec.

Keď zomrel, zanechal mi len kľúč od podkrovného bytu, o ktorom nikto nevedel. Neboli tam žiadne knihy, žiadny nábytok. Len v strede miestnosti stál prístroj, ktorý vyzeral ako starý premietač prepojený s niečím, čo pripomínalo mramorovú sochu ľudskej hlavy.

Na sobe bol nalepený lístok s jeho písmom:

„Dívaj sa pozorne. Ak prestaneš, prestane aj on.“

Prázdnota za rohom

Zapol som prístroj. Zo šošovky nevyšlo svetlo, ale niečo ako tekutá tma. Tá tma sa začala formovať do obrazov. Videl som našu záhradu, moju matku, ako zalieva kvety, a seba, ako sa hrám s otcom. Všetko bolo dokonalé, až na jeden detail.

Všimol som si, že okraje tých obrazov sú rozmazané. Keď som sa v tej projekcii pokúsil pozrieť „za roh“ domu, obraz sa tam jednoducho rozplynul do ničoty. Tam, kde sa nikto nepozeral, nič nebolo. Len sivá prázdna hmla.

Zrazu sa obraz zmenil. Uvidel som otca v jeho posledných dňoch. Sedel presne v tejto miestnosti, pred týmto prístrojom. Pozeral sa na mňa – nie na moju detskú verziu, ale priamo na mňa, ktorý teraz stojím v podkroví.

„Tomáš,“ zašepkal obraz otca. „Celý svet, ktorý poznáš, je len mojou projekciou. Udržiaval som ho pri živote svojím sústredením. Každý strom, každú hviezdu, aj teba.“

V tom momente som pocítil, ako mi tŕpnu ruky. Boli čoraz priehľadnejšie.

„Teraz už nevládzem,“ pokračoval otec v stroji. „Teraz sa musíš dívať ty. Ak zavrieš oči, ak stratíš sústredenie, vesmír sa vypne. Si posledným svedkom existencie.“

Pochopil som tú krutú hádanku. Otec nezomrel – on len prestal pozorovať svet a tým z neho zmizol. Zostal som tam stáť, s očami upretými na prístroj. Moja myseľ bola jediným motorom, ktorý poháňal slnko nad mestom a tlukot sŕdc miliónov ľudí vonku.

Teraz tu sedím. Neviem, ako dlho. Moje viečka sú ťažké ako olovo, ale nesmiem ich skloniť. Lebo viem, že v momente, keď zaspím, v celom vesmíre zhasne posledné svetlo a nastane absolútne nič. Nie tma, nie ticho... jednoducho nič.